Chcete ochutnať slovenské jablko roka? Choďte do Talianska!

V pesničke dáva dievčina svojmu milému červené jabĺčko. Bola by mu však dala aj jabĺčko s červeným líčkom, keby tušila, že sa raz urodí na Slovensku a stane sa z neho Jablko roka. No ktovie, ako by zareagovala na to, že ho dostane iba ak v Taliansku. Jablká s červeným líčkom dozrievajú v sadoch v Dunajskej Lužnej v okrese Senec. Jablko odrody Golden Delicious Reinders práve s toľko spomínaným červeným líčkom sa stalo hitom tohtoročnej celoslovenskej súťaže, ktorá bola v Nitre. Plody zo sadov firmy Danubius fruct si odniesli titul Jablko roka.
Radosť pre pestovateľa, hrdosť pre slovenských ovocinárov. No veľká neznáma pre slovenského spotrebiteľa – Jablko roka sa totiž na náš trh nedostane. Prečo? Konateľ firmy Danubius fruct, s. r. o., ktorá má dcérsku spoločnosť BONI FRUTI a je členom Ovocinárskeho družstva BONUM, Jozef Vozár hovorí: „Na domácom trhu veľkí odberatelia vyžadujú od nás jablká odrody Golden Delicious v zelenej alebo v svetlozelenej farbe. Nevykupujú od nás žlté a už vôbec nie dvojfarebné jablká, čiže žlté s červeným líčkom. Práve jablká s červeným líčkom majú oveľa lepšiu chuť – sú dlhšie na stromoch, majú viac cukru a kyselín. Veľmi sú žiadané na talianskom trhu, kde majú spotrebitelia inú predstavu o tejto odrode. Podobne je to aj vo Francúzsku či v Španielsku, kde sa tieto jablká dobre predávajú. V regióne strednej Európy, v Nemecku či Rakúsku, spotrebitelia siahajú po zelených jablkách. Napokon na našom trhu existujú reťazce práve z tohto regiónu, preto preberajú štandardy tamojších trhov.“

Zelená? Žltá? Červená?
Zelená, žltá, červená? Zelenú farbu si Golden Delicious podľa Jozefa Vozára udrží do času skladovacej zrelosti, čiže asi desať mesiacov. Čím je jablko dlhšie na strome, tým je zrelšie, klesá jeho tvrdosť a treba ho rýchlejšie predať. Možno práve tu niekde nájdeme odpoveď na otázku - prečo je slovenský spotrebiteľ zvyknutý na tvrdé zelené jablká. Kedysi neboli moderné skladovacie kapacity, čiže jablká sa dostali na trh čo najčerstvejšie – tvrdé, zelené. Spotrebiteľ na Slovensku vždy kúpil to, čo bolo na trhu, nemal si z čoho veľmi vyberať. A teraz, keď sa už na trhu ponúkajú rôzne odrody, tak siahne po tých, na ktoré si zvykol. Zrejme aj vyššia cena by ho odradila, ale za kvalitu sa vždy platí viac. Žltým, prezretejším jablkám naši spotrebitelia neverili. Ktovie, ako by prijali žlté jablká s červeným líčkom, ak by sa dostali na náš trh? To však ani nezistíme, keď sa takéto jablko nedostáva na pulty predajní. Podľa Jozefa Vozára sú však žlto-červené jabĺčka kvalitnejšie i chutnejšie.

Cenové otázniky
Spotrebiteľská cena kila jabĺk s červeným líčkom sa pohybuje okolo troch eur, čiže asi 90 korún. „Firma získa z toho len 70 centov, asi 21 korún,“ vysvetľuje Jozef Vozár. Pritom pestovať čo najkvalitnejšie ovocie v dostatočnom množstve, predávať ho po celý rok, čiže ho aj skladovať, stojí nemalé peniaze. Spotrebitelia však majú možnosť kúpiť si priamo v predajni firmy v Dunajskej Lužnej rôzne druhy veľmi chutných jabĺk. Napríklad kilogram Galy stojí 14,90, Jonagoldu 10, zeleného Golden Deliciousu 13,90 korún. Všetko II. trieda. Komu sa cena zdá privysoká, môže si vlastnoručne natrhať jablká za 15 korún za kilogram...

Agronómi-vedátori
Keď Jozef Vozár začne vysvetľovať agrotechnické postupy pri pestovaní jabĺk, ale aj čerešní, jahôd a iného ovocia, ktoré pestujú, človeka presvedčí, že je to skutočne veda. Dôležitosť zimných rezov, využívanie rastových látok, udržanie plodovosti stromov, prebierka plodov, vrátane ručnej... Ďalšie vysvetlenia počúvame od agronómky Marianny Matenkaničovej, ktorá nás zavezie do sadu v Alžbetinom Dvore, kde na 15 hektároch pestujú tie najlepšie jablká. Táto žena iniciovala, aby do súťaže poslali práve jablko s červeným líčkom. Vyšlo jej to. Tak, ako aj prvenstvo v súťaži o najkrajší ovocný sad tohto roka. Práve v ňom sa dozvedáme ďalšie podrobnosti o náročnom pestovaní jabĺk na podpníkoch M 9 v tvare štíhleho vretena.
Zo slov Marianny Matenkaničovej vyplýva, že ovocie pestujú v integrovanej ochrane. Znamená to súbor ochranných a bezstresových pestovateľských opatrení, ktorý je zameraný na ochranu samotnej rastliny a nielen na ničenie škodlivého organizmu. V sadoch okrem chemických postrekov využívajú aj dravé roztoče. Používajú feromónové lapače. Veľmi dôležité sú preto pravidelne zaznamenávané signalizácie a z toho vyplývajúce prognózy. Napríklad, na presné stanovenie infekčného tlaku pred chrastavitosťou sa využívajú údaje namerané v meteostaniciach, ktoré majú umiestnené v sadoch. Tieto informácie ďalej soft vér vyhodnotí a upozorňuje pestovateľov, kedy je potrebné robiť chemickú ochranu. Integrovaná ochrana neznamená bioprodukciu, ale ide o rozumné používanie chemických látok, ktoré neusmrtia všetky užitočné organizmy žijúce v sade. Takto sa vypestuje kvalitné, zdraviu neškodné ovocie. Prostredníctvom moderných ULO (ultra low oxygen) skladov skladujú jablká viac ako desať mesiacov. A tento spôsob práce vlastne určuje cenu produktov. V tomto prípade dosť vysokú.

Ovocinári chcú, spotrebiteľ nemôže
Čo teda predaj na slovenskom trhu? Na túto otázku odpovedá výkonný tajomník Ovocinárskej únie Slovenska Valter Heck, ktorý bol predsedom poroty v súťaži, z ktorej vyšlo víťazné jabĺčko s červeným líčkom: „Páčilo sa nám to jablko, preto sme ho určili za víťaza. Bolo pre nás raritou. To, že ho niet na slovenskom trhu, je otázkou času. Ovocinári ho zatiaľ nepestujú vo veľkom. Isteže, o jeho predaji na trhu rozhodujú aj obchodné reťazce, ale tie majú v súčasnosti tiež nadmerné množstvo jabĺk rôznych odrôd.“ Jeho slová potvrdil aj predseda Ovocinárskej únie Marián Varga. Podľa neho sú určité oblasti v Európe, kde spotrebitelia zaplatia za vysokú kvalitu ovocia, v tomto prípade za jablko s červeným líčkom. „Našou snahou je pestovať toto jablko na územiach, kde sú na to vhodné podmienky. Lenže slovenskí ovocinári vedia, že vyrobiť takéto jablko je skutočne nákladné, nechcú sa do toho hrnúť, pretože slovenský trh zatiaľ nedokáže zaplatiť za túto kvalitu. Jabĺčko s červeným líčkom podľa mňa má perspektívu,“ uzatvára Marián Varga.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 26/2008