Ceny stále padajú – a s nimi aj poľnohospodári
Agroserver
Slzy v očiach skrýval za čierne okuliare. Ošetrovateľ zvierat zo spoločnosti AT Dunaj v Rožňave práve vylial mlieko do hnoja. Do reči mu nebolo.
Vylievanie mlieka do hnoja, ktoré zorganizoval Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) pred bratislavskou mliekarňou Rajo, bolo symbolické. Nastupujúca kríza po dlhom čase poľnohospodárov zjednotila. Okrem finančnej krízy sa farmárov dotýka aj ich vlastná, odbytová, ktorá síce odzrkadľuje aj vývoj na trhoch, ale tiež politiku Európskej únie. „Ťažké srdce máme na Európsku komisiu v Bruseli, ktorá svojimi necitlivými zásahmi do Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie prispela k zhoršeniu podnikateľského prostredia v nových členských krajinách, vrátane Slovenska,“ otvorene hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. Išlo najmä o eliminovanie dovozných ciel na obilniny a ich neskoré zavedenie, už v aj tak oklieštenej podobe, zrušenie povinného úhorovania pôdy, zvyšovanie mliečnych produkčných kvót či politiku obnoviteľných zdrojov energií. „Aj na Európskom kongrese farmárov sme upozorňovali na mnohé problémy. Odpoveď však odrážala iba súčasnú situáciu, ktorá hovorí v neprospech nových členských krajín. Aj pri prijímaní rozhodnutia o zvyšovaní kvót sme ešte pred dvoma rokmi upozorňovali na negatívny dosah na niektoré krajiny a teraz tu máme výsledok,“ dodáva.
Liter mlieka za cenu minerálky
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka vnímajú každé zvýšenie produkcie mlieka v zahraničí veľmi citlivo. Cena za surovinu klesá. Kým v januári bola priemerná výkupná cena 12,15 Sk, v novembri to bolo už len 9,30 korún. Pritom odbytová cena klesla o 8,6 percenta a spotrebiteľská cena dokonca len o 3,9 percenta. Výrobná cena litra mlieka sa pohybuje - v závislosti od sezóny a výrobnej oblasti – medzi 10 až 12 korunami. Na západnom Slovensku výkupné ceny dosahujú hranicu 7, maximálne 8,10 Sk. Cena neklesá len u nás, ale v celej Európskej únii a je pravdepodobne odpoveďou na zvyšovanie kvót mlieka, a teda jeho produkcie. „Výrobné náklady prevyšujú súčasné ceny za mlieko o 25 až 30 percent. Dnes nám už ide o prežitie. Je nepredstaviteľné, že mlieko vykupujú za osem, osem päťdesiat. Predpovede hovoria dokonca o siedmich korunách po novom roku. Veď v obchodoch môžeme kúpiť liter minerálky za rovnakú cenu. To je dehonestácia našej práce. Dúfame, že spracovatelia i obchodníci nás vypočujú a že marža z predaja mlieka bude rozdelená spravodlivejšie. Situácia je však veľmi zložitá, pretože máme všeobecnú odbytovú krízu,“ zdôraznil Štefan Köteles, predseda PD Nová Bodva v okrese Košice okolie. A nebol jediný, ktorý medzi protestujúcimi patrí medzi špičku slovenského poľnohospodárstva.
Kto za to môže?
„Chápem požiadavky poľnohospodárov, ale nákupné ceny mlieka ovplyvňuje jeho prebytok v celej Európe,“ povedal Ján Johanes zo spoločnosti Rajo Bratislava. V konečnom dôsledku podľa neho rozhoduje o spotrebiteľskej cene mlieka a mliečnych výrobkov obchod. Mliekarenské spoločnosti naň vraj vplyv nemajú. „Momentálne je ešte predčasné hovoriť, od koho budeme nakupovať základnú surovinu, ak slovenskí prvovýrobcovia zlikvidujú chovy dojníc,“ odpovedal Ján Johanes. Podľa Vladimíra Chovana, predsedu SZPM by mala v januári cena mlieka klesnúť dokonca na šesť korún. „Už teraz sme nútení pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, ako je prepúšťanie zamestnancov či znižovanie stavu dojníc. No nepomáha to. Situácia pripomína valiaci sa balvan, ktorý bez zásahu zvonku nezastavíme. Napríklad maďarskí prvovýrobcovia mlieka uzavreli dohodu do konca roku 2008, v ktorej je stanovená cena za liter mlieka na 29 eurocentov, čo je v prepočte asi 8,80 korún,“ zdôraznil Vladimír Chovan. Mliekari týždeň pred zhromaždením poslali list premiérovi Robertovi Ficovi i ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi, v ktorom žiadali o pomoc pri riešení situácie. Zatiaľ dostali odpoveď len od ministra pôdohospodárstva. Problému sa bude venovať príslušná sekcia ministerstva.
Tržby pohltí prevádzka
Zlú ekonomickú situáciu agropodnikateľov však nezhoršuje len nedostatok čistého cash-fl ow. „Nastalo ohrozenie všetkých segmentov výroby, aj tých, ktoré sa zdali stabilné. Ceny klesajú aj v rastlinnej výrobe. Farmárske ceny viacerých komodít sú pod úrovňou výrobných nákladov. K tomu musíme prirátať ďalšie faktory ovplyvňujúce ekonomický chod podnikov, ako stagnácia výroby, podkapitalizácia, obnovu technického a technologického vybavenia na základnej úrovni a o ďalšie faktory externého prostredia, ako napríklad počasie. Tržby klesajú, zásoby rastú,“ vysvetľuje Milan Semančík. Vo väčšine podnikov všetky tržby prakticky pohltí bežná prevádzka. „Vznikajú problémy s financovaním investičných projektov. Ako signalizovala Pôdohospodárska platobná agentúra, žiadatelia o podporu z verejných zdrojov v rámci Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 až 2013 už odmietli podpísať zmluvy za 150 miliónov korún,“ argumentuje. Ako hovoria starí poľnohospodárski „mazáci“, vždy bola jedna komodita, ktorá „potiahla“. Dnes nemajú žiadnu. K tomu sa pridali rastúce ceny vstupných nákladov. Ceny viaczložkových NPK hnojív stáli pred dvoma rokmi 8-tisíc korún za tonu, dnes už stoja 18-tisíc korún za tonu. „V tomto roku osivá a sadivá vzrástli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 44, energie a mazivá o 26 a krmivá pre zvieratá o 27 percent. Ak by sme chceli exportovať naše produkty do zahraničia, tak sa po prirátaní výdavkov na cestu do prístavov stávame nekonkurencieschopní voči hoci Holanďanom, Francúzom či Nemcom,“ vyratúva podpredseda SPPK Vladimír Volečko.
Ťažký oriešok: reťazce
Podľa komory k tejto situácii prispieva aj ďalší z najvážnejších problémov v agro-potravinárskom sektore, a to nevyváženosť vzťahov medzi výrobcami potravín a obchodom. „Dodávatelia jednoznačne ťahajú za kratší koniec. Predaj približne 90 percent rozhodujúcich potravinárskych komodít sa v súčasnosti realizuje prostredníctvom obchodných reťazcov. Tie využívajú svoju ekonomickú silu na vyžadovanie peňažných plnení, ktoré podľa našich zistení predstavujú 5 až 18 percent z objemu realizovaných tržieb,“ zdôraznil podpredseda SPPK Dušan Janíček. Od začiatku budúceho roka začne platiť na Slovensku zákon 172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Zo slov Dušana Janíčka však vyplýva, že obchod sa na túto skutočnosť intenzívne pripravuje. Najnovším „hitom“ obchodov sú vraj deklarácie. „Obchodné reťazce vyžadujú od dodávateľov, aby ich podpísali. Píše sa v nich, že potravinári nie sú od odberateľov závislí a ich obchodný vzťah je vyvážený a vzájomne výhodný. Okrem toho naša komora zaznamenala aj ďalšie aktivity obchodu vo vzťahu k novému zákonu, ako napríklad zakladanie nových kooperujúcich spoločností s doterajšími reťazcami, medzi ktoré by sa rozdelili doteraz využívané formy mimocenových úhrad tak, aby nepoklesol ich celkový objem a žiadny subjekt neporušil ich zákonom stanovený maximálny trojpercentný limit z ročného objemu tržieb,“ vysvetľuje obchodnícku „fintu“ Dušan Janíček. Zatiaľ sú poľnohospodári a potravinári voči praktikám obchodných reťazcov bezmocní.
Minister Stanislav Becík rokoval s predstaviteľmi slovenských bánk, ktoré sa podieľajú na financovaní poľnohospodárstva. Podľa informácií tlačového oddelenia ministerstva, banky súhlasili s poskytovaním ďalších úverov poľnohospodárom. Vidia dostatočné záruky zo strany štátu, ktorý považuje poľnohospodárstvo za svoju prioritu. No keďže každý úver treba splatiť, minister pôdohospodárstva ubezpečil, že rezort pripravuje návrh legislatívy a techniky štátneho nákupu, ktorý by sa mohol realizovať až do výšky 1 miliardy korún. To by prispelo k zlepšeniu cash flow poľnohospodárov. Pripravuje sa aj nová koncepcia štruktúry priamych platieb, ktorá by mala podporiť rozvoj živočíšnej výroby a výroby s vysokou pridanou hodnotou. Do konca roka by mali byť poľnohospodárom vyplatené aj všetky priame platby v celkovom objeme 9,5 miliardy korún, okrem platieb na cukor. Platby na environmentálne opatrenia, zalesnenia a niektoré ďalšie by mali byť podľa informácie Stanislava Hábera vyplatené v prvom štvrťroku 2009. Tými peniazmi však poľnohospodári len splatia staré úvery, a nové im hneď nabehnú...
Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 34/2008
Vylievanie mlieka do hnoja, ktoré zorganizoval Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM) pred bratislavskou mliekarňou Rajo, bolo symbolické. Nastupujúca kríza po dlhom čase poľnohospodárov zjednotila. Okrem finančnej krízy sa farmárov dotýka aj ich vlastná, odbytová, ktorá síce odzrkadľuje aj vývoj na trhoch, ale tiež politiku Európskej únie. „Ťažké srdce máme na Európsku komisiu v Bruseli, ktorá svojimi necitlivými zásahmi do Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie prispela k zhoršeniu podnikateľského prostredia v nových členských krajinách, vrátane Slovenska,“ otvorene hovorí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík. Išlo najmä o eliminovanie dovozných ciel na obilniny a ich neskoré zavedenie, už v aj tak oklieštenej podobe, zrušenie povinného úhorovania pôdy, zvyšovanie mliečnych produkčných kvót či politiku obnoviteľných zdrojov energií. „Aj na Európskom kongrese farmárov sme upozorňovali na mnohé problémy. Odpoveď však odrážala iba súčasnú situáciu, ktorá hovorí v neprospech nových členských krajín. Aj pri prijímaní rozhodnutia o zvyšovaní kvót sme ešte pred dvoma rokmi upozorňovali na negatívny dosah na niektoré krajiny a teraz tu máme výsledok,“ dodáva.
Liter mlieka za cenu minerálky
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka vnímajú každé zvýšenie produkcie mlieka v zahraničí veľmi citlivo. Cena za surovinu klesá. Kým v januári bola priemerná výkupná cena 12,15 Sk, v novembri to bolo už len 9,30 korún. Pritom odbytová cena klesla o 8,6 percenta a spotrebiteľská cena dokonca len o 3,9 percenta. Výrobná cena litra mlieka sa pohybuje - v závislosti od sezóny a výrobnej oblasti – medzi 10 až 12 korunami. Na západnom Slovensku výkupné ceny dosahujú hranicu 7, maximálne 8,10 Sk. Cena neklesá len u nás, ale v celej Európskej únii a je pravdepodobne odpoveďou na zvyšovanie kvót mlieka, a teda jeho produkcie. „Výrobné náklady prevyšujú súčasné ceny za mlieko o 25 až 30 percent. Dnes nám už ide o prežitie. Je nepredstaviteľné, že mlieko vykupujú za osem, osem päťdesiat. Predpovede hovoria dokonca o siedmich korunách po novom roku. Veď v obchodoch môžeme kúpiť liter minerálky za rovnakú cenu. To je dehonestácia našej práce. Dúfame, že spracovatelia i obchodníci nás vypočujú a že marža z predaja mlieka bude rozdelená spravodlivejšie. Situácia je však veľmi zložitá, pretože máme všeobecnú odbytovú krízu,“ zdôraznil Štefan Köteles, predseda PD Nová Bodva v okrese Košice okolie. A nebol jediný, ktorý medzi protestujúcimi patrí medzi špičku slovenského poľnohospodárstva.
Kto za to môže?
„Chápem požiadavky poľnohospodárov, ale nákupné ceny mlieka ovplyvňuje jeho prebytok v celej Európe,“ povedal Ján Johanes zo spoločnosti Rajo Bratislava. V konečnom dôsledku podľa neho rozhoduje o spotrebiteľskej cene mlieka a mliečnych výrobkov obchod. Mliekarenské spoločnosti naň vraj vplyv nemajú. „Momentálne je ešte predčasné hovoriť, od koho budeme nakupovať základnú surovinu, ak slovenskí prvovýrobcovia zlikvidujú chovy dojníc,“ odpovedal Ján Johanes. Podľa Vladimíra Chovana, predsedu SZPM by mala v januári cena mlieka klesnúť dokonca na šesť korún. „Už teraz sme nútení pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, ako je prepúšťanie zamestnancov či znižovanie stavu dojníc. No nepomáha to. Situácia pripomína valiaci sa balvan, ktorý bez zásahu zvonku nezastavíme. Napríklad maďarskí prvovýrobcovia mlieka uzavreli dohodu do konca roku 2008, v ktorej je stanovená cena za liter mlieka na 29 eurocentov, čo je v prepočte asi 8,80 korún,“ zdôraznil Vladimír Chovan. Mliekari týždeň pred zhromaždením poslali list premiérovi Robertovi Ficovi i ministrovi pôdohospodárstva Stanislavovi Becíkovi, v ktorom žiadali o pomoc pri riešení situácie. Zatiaľ dostali odpoveď len od ministra pôdohospodárstva. Problému sa bude venovať príslušná sekcia ministerstva.
Tržby pohltí prevádzka
Zlú ekonomickú situáciu agropodnikateľov však nezhoršuje len nedostatok čistého cash-fl ow. „Nastalo ohrozenie všetkých segmentov výroby, aj tých, ktoré sa zdali stabilné. Ceny klesajú aj v rastlinnej výrobe. Farmárske ceny viacerých komodít sú pod úrovňou výrobných nákladov. K tomu musíme prirátať ďalšie faktory ovplyvňujúce ekonomický chod podnikov, ako stagnácia výroby, podkapitalizácia, obnovu technického a technologického vybavenia na základnej úrovni a o ďalšie faktory externého prostredia, ako napríklad počasie. Tržby klesajú, zásoby rastú,“ vysvetľuje Milan Semančík. Vo väčšine podnikov všetky tržby prakticky pohltí bežná prevádzka. „Vznikajú problémy s financovaním investičných projektov. Ako signalizovala Pôdohospodárska platobná agentúra, žiadatelia o podporu z verejných zdrojov v rámci Programu rozvoja vidieka SR na roky 2007 až 2013 už odmietli podpísať zmluvy za 150 miliónov korún,“ argumentuje. Ako hovoria starí poľnohospodárski „mazáci“, vždy bola jedna komodita, ktorá „potiahla“. Dnes nemajú žiadnu. K tomu sa pridali rastúce ceny vstupných nákladov. Ceny viaczložkových NPK hnojív stáli pred dvoma rokmi 8-tisíc korún za tonu, dnes už stoja 18-tisíc korún za tonu. „V tomto roku osivá a sadivá vzrástli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 44, energie a mazivá o 26 a krmivá pre zvieratá o 27 percent. Ak by sme chceli exportovať naše produkty do zahraničia, tak sa po prirátaní výdavkov na cestu do prístavov stávame nekonkurencieschopní voči hoci Holanďanom, Francúzom či Nemcom,“ vyratúva podpredseda SPPK Vladimír Volečko.
Ťažký oriešok: reťazce
Podľa komory k tejto situácii prispieva aj ďalší z najvážnejších problémov v agro-potravinárskom sektore, a to nevyváženosť vzťahov medzi výrobcami potravín a obchodom. „Dodávatelia jednoznačne ťahajú za kratší koniec. Predaj približne 90 percent rozhodujúcich potravinárskych komodít sa v súčasnosti realizuje prostredníctvom obchodných reťazcov. Tie využívajú svoju ekonomickú silu na vyžadovanie peňažných plnení, ktoré podľa našich zistení predstavujú 5 až 18 percent z objemu realizovaných tržieb,“ zdôraznil podpredseda SPPK Dušan Janíček. Od začiatku budúceho roka začne platiť na Slovensku zákon 172/2008 o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Zo slov Dušana Janíčka však vyplýva, že obchod sa na túto skutočnosť intenzívne pripravuje. Najnovším „hitom“ obchodov sú vraj deklarácie. „Obchodné reťazce vyžadujú od dodávateľov, aby ich podpísali. Píše sa v nich, že potravinári nie sú od odberateľov závislí a ich obchodný vzťah je vyvážený a vzájomne výhodný. Okrem toho naša komora zaznamenala aj ďalšie aktivity obchodu vo vzťahu k novému zákonu, ako napríklad zakladanie nových kooperujúcich spoločností s doterajšími reťazcami, medzi ktoré by sa rozdelili doteraz využívané formy mimocenových úhrad tak, aby nepoklesol ich celkový objem a žiadny subjekt neporušil ich zákonom stanovený maximálny trojpercentný limit z ročného objemu tržieb,“ vysvetľuje obchodnícku „fintu“ Dušan Janíček. Zatiaľ sú poľnohospodári a potravinári voči praktikám obchodných reťazcov bezmocní.
Minister Stanislav Becík rokoval s predstaviteľmi slovenských bánk, ktoré sa podieľajú na financovaní poľnohospodárstva. Podľa informácií tlačového oddelenia ministerstva, banky súhlasili s poskytovaním ďalších úverov poľnohospodárom. Vidia dostatočné záruky zo strany štátu, ktorý považuje poľnohospodárstvo za svoju prioritu. No keďže každý úver treba splatiť, minister pôdohospodárstva ubezpečil, že rezort pripravuje návrh legislatívy a techniky štátneho nákupu, ktorý by sa mohol realizovať až do výšky 1 miliardy korún. To by prispelo k zlepšeniu cash flow poľnohospodárov. Pripravuje sa aj nová koncepcia štruktúry priamych platieb, ktorá by mala podporiť rozvoj živočíšnej výroby a výroby s vysokou pridanou hodnotou. Do konca roka by mali byť poľnohospodárom vyplatené aj všetky priame platby v celkovom objeme 9,5 miliardy korún, okrem platieb na cukor. Platby na environmentálne opatrenia, zalesnenia a niektoré ďalšie by mali byť podľa informácie Stanislava Hábera vyplatené v prvom štvrťroku 2009. Tými peniazmi však poľnohospodári len splatia staré úvery, a nové im hneď nabehnú...
Autor článku: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 34/2008
Program rozvoja vidieka SR a Operačný program Rybné hospodárstvo SR
Naše poľnohospodárstvo v 14. a 15. storočí
Ekologické poľnohospodárstvo je zdravšie
83 mliečnych fariem v Taliansku zatvorili kvôli dioxínu
Zem sa podľa odborníkov otepľuje Komentáre k článku:
Pridať komentár
