Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
AgroServer | AgroExpo | AgroFórum

ISSN 1338-399X   Dnes je 24. 10. 2018, meniny oslavuje: , zajtra
Top panel

BRYNDZA je naša bomba

BRYNDZA je naša bomba
Aj vy ste si obľúbili polárkový sneh? A netušíte, kto ho vyrábal? Ani ja som to nevedela. A tento objav nie je v zbierke Jána Keresteša z Považskej Bystrice ojedinelý. Je autorom mnohých publikácií. Poľnohospodár s vedomosťami chemika, lekára aj politika. Vekom dôchodca, ale výkonmi stále elita. Šéfuje aj Cechu bryndziarov a patrí medzi najväčších propagátorov tejto slovenskej špeciality. Ing. Ján Keresteš je absolventom Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Je autorom mnohých publikácií: Syrárstvo na Slovensku, história a technológie, Syry - výživa a zdravie, Mliekárstvo a syrárstvo na strednom Slovensku, Ovčiarstvo na Slovensku – história a technológie atď. Je autorom mnohých patentov – stroja na výrobu pareníc, mechanizovaného zberu maku, výroby tavených plátkových syrov, mrazených smotanových krémov. Je nositeľom Európskej ceny za vynálezy v oblasti bio protektívnych látok, ktoré stimulujú všetky životné funkcie a majú charakter energeticko-informačnej molekuly. V súčasnosti je riaditeľom spoločnosti NIKA v Považskej Bystrici.



Ste veľký propagátor mliečnej výživy. Spomeniete si ešte na svoje prvé „stretnutia“ s mliekom?
Prvýkrát u rodičov. U nás doma bolo mlieko základná potravina. Ale generácia dnešných detí pije sýtené sladké vody. Máme deti, ktoré sú obézne a majú osteoporózu. Moja generácia tento problém nepoznala. Pitný režim sme začínali každé ráno pohárom čerstvo nadojeného mlieka a kusom chleba. To sú moje prvé genetické informácie, ktoré ma sprevádzajú celý život.

Po skončení školy ste začali pracovať na družstve v Lietavskej Lúčke. Už toto obdobie sa spája s vaším prvým vynálezom.
V období socializácie bolo najväčším problémom mlieko. Veľa hovädzieho dobytka malo tuberkulózu. Zriadili sme tuberkulózne izoláty, ktoré sme vymysleli spoločne s veterinárom Vojtechom Kováčom. Pomocou nich sme ozdravili chov. Znamenalo to plošnú likvidáciu tuberkulózy. Vtedy ma mlieko opantalo aj tým, že družstvá nevenovali žiadnu pozornosť odchovu mladého dobytka. Bolo treba zmeniť spôsob hospodárenia.

Dosť silný podnet na ďalší zlepšovák...
Vtedy sme vymysleli tzv. otvorený obrat stáda. V okrese Žilina sme vytvorili tri teľatníky a začali tam zvážať teľatá. Malo to úspech a myšlienka voľného obratu a koncentrácie sa stala hitom pre celé Československo. To bol prvý krok k efektívnej výrobe mlieka.

Po čistkách koncom šesťdesiatych rokov ste nastúpili do funkcie riaditeľa Žilinských mliekarní. Začali ste sa mliekom zaoberať ešte intenzívnejšie?
Tam sa to začalo. Absolvoval som asi šesť postgraduálov v oblasti výživy, vedenia podniku, ekonomiky, chémie tukov. Získal som obrovský prehľad. Mlieko sa mi stalo koníčkom aj v oblasti výživy.

O Žilinskej mliekarni môžeme hovoriť už len v minulom čase. Podobne je to s viacerými výrobňami.
Dnes na strednom Slovensku zostala jediná mliekareň v Liptovskom Mikuláši. S maličkými výrobňami, kde spracovávajú 5- či 10-tisíc litrov mlieka, je to posun do časov, kedy T. G. Masaryk povedal, že na Slovensku treba pomôcť stavať mliekarne, aby deti neumierali od hladu. My sme sa spotrebou vrátili do roku 1922.

Podobne je to aj postavením poľnohospodárov v spoločnosti. Ich životná úroveň značne klesá.
Poľnohospodári majú extrémne nízke dôchodky. Ak dajú dôchodcovia 60 eur mesačne za lieky, viete si predstaviť, aká je ich životná úroveň? V poľnohospodárstve kedysi pracovalo 750-tisíc zamestnancov. Skoro 15 percent pracujúcich v poľnohospodárstve boli Rómovia. Sebestačnosť vo výrobe potravín dosiahla 92 percent. Po revolúcii sa stala zásadná chyba, že sa nestanovila stratégia potravinovej výživy. Dnes znášame jej sociálny dosah. Vrátili sme sa k obdobiu našich dedov, ktorí sa sťahovali za prácou, pretože tu nevedeli uživiť rodiny.

Okrem sociálneho dosahu sú to aj zdravotné dôsledky.
Problém je otázka zdravotného stavu obyvateľstva a vplyvu, ktorému sa hovorí výživový syndróm. Sú to choroby, ktoré vznikajú v dôsledku nesprávnej výživy. Za posledných dvadsať rokov sa zdravotný stav obyvateľov zhoršil tak, že dnes mizne syndróm ochorení na fyzickú prácu. Dnes až 75 percent obyvateľov zomiera na kardiovaskulárne choroby a rakovinu. Výživový syndróm vyvoláva aj nové choroby alergického a imunitného typu, rakovinu hrubého čreva. Desaťročné deti majú choré chrupy, sú obézne. Ročne zomiera na osteoporózu až 11-tisíc ľudí. To všetko je výživový syndróm.

Je to chyba politikov?
Samozrejme. Štát nešpecifikoval potravinovú dostatočnosť. Kto dočiahne do toho koša s dobrými potravinami a kto nie? U nás dočiahne do neho možno tretina obyvateľov, podľa niektorých výskumov len pätina. Pred dvadsiatimi rokmi bola pracovná neschopnosť tri percentá. Ak sa zvýšila, nastupovali represívne orgány. Dnes je práceneschopných 11 až 12 percent obyvateľov, okrem nich je 10 percent nezamestnaných. Štát musí fiškálnu politiku orientovať na to, čo je pre ľudské zdravie nevyhnutné. Keď sa Winstona Churchila spýtali, čo záslužné urobil počas 2. svetovej vojny, povedal, že zabezpečil lístkový systém na mlieko pre deti. U nás štát nevyužíva fiškálnu politiku na usmerňovanie stratégie výživy a zdôvodňuje to ekonomickým modelom, postaveným na báze jednotnej dane. Historicky je preukázateľné, že stavovská, teda feudálna spoločnosť na tomto ekonomickom modeli skrachovala. Vytváralo to na jednej strane obrovské bohatstvo a na druhej strane obrovskú biedu. Dnes je to číselne vyjadrené. Euro sa ušetrí na dotáciách v poľnohospodárstve, v spracovateľskom priemysle a na kvalitných potravinách, ale o dvadsať rokov sa zvýšia liečebné náklady na jedného obyvateľa 1:8.

Ako sa stravujú Slováci?
Značná časť obyvateľstva konzumuje mŕtvu potravu – konzervy, trvanlivé mlieko, dvojmesačné jogurty. Konzumujeme enormne veľa olejov, tukov, cukru, soli, mäsových výrobkov zo separátov, veľa sladených nealkoholických nápojov, veľa konzervovaných výrobkov. Spotreba čerstvého ovocia a zeleniny je nedostatočná. V konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov sme poslední v Európe.

Čo také blahodarné a nenahraditeľné obsahuje mlieko?
Je to kompletná potravina. Prvý dotyk cicavcov bol vždy s mliekom. V ranom období života človek ani zviera nič iné neje. Rozvíja rast nielen fyzický, ale aj psychický. V neskoršom období človek prijíma mliečnu výživu v pôvodnej forme dovtedy, kým je na to geneticky orientovaný. Ak mlieko spasterizujeme, tak sedemdesiat bioprotektívnych látok z neho vymizne. Ak ho dáme do škatúľ, stratí najmenej stopäťdesiat bioprotektívnych látok, ktoré riadia všetky životne dôležité funkcie. Nenasýtené mastné kyseliny sa tepelným spracovaním menia na transmastné – jedovaté, škodlivé pre organizmus. Mlieko sa nedá nahradiť ničím, hoci by ste človeku čokoľvek dávali. Najlepšia mliečna výživa je tepelne neošetrené mlieko a fermentované výrobky, ako sú jogurty, tvarohy a syry.

Ale sú aj mnohí odporcovia kravského mlieka. Vápnik z neho sa vraj dá nahradiť čerstvou zeleninou.
Ionizovaný vápnik, ktorý ľudský organizmus môže prijať z mlieka, je desaťnásobne koncentrovanejší a je v efektívnejšej forme v porovnaní s rastlinami. Zjem napríklad 10 dekagramov syra, ale nezjem 1 kilogram kapusty. To je fyzické obmedzenie človeka. Kto tvrdí opak, mal by si to vyskúšať. V mlieku a mliečnych výrobkoch sú mastné kyseliny, ktoré v zažívacom trakte podporujú činnosť mikroorganizmov. Tie blahodarne pôsobia predovšetkým v hrubom čreve. Ak je tam probiotická časť, množia sa.

Probiotická kultúra je zastúpená aj v bryndzi. Pôsobí v hrubom čreve ešte intenzívnejšie?
Kľúčovými sú enterokoky, ktoré sú v bryndzi zastúpené v obrovských množstvách. Je to mikrobiálna bomba. Ak ľudské črevo nemá dostať rakovinu a imunitný systém nemá byť narušený, musí byť viac baktérií, ktoré sú probiotické, aby potláčali tie ostatné. To je zákon akcie a reakcie, symbiózy a antagonizmu. Vždy prevládajúca mikroflóra je v ľudskom organizme určujúca pre imunitný systém. Ak funguje, nefungujúce bunky sa odlupujú a vychádzajú z človeka stolicou. Objavia sa nové bunky. Tento regen račný systém zabezpečuje rovnováhu a funkčnosť slizníc. V ovčom mlieku je množstvo bielkovinových aj iných látok, ktoré sú viazané na stopový prvok – selén. Selénproteíny sú výrazným antirakovinovým faktorom.

Je teda ozaj bryndza nenahraditeľná?
Bryndza je mikrobiálny fenomén Slovenska. Čím do nej človek menej zasahuje, tým je lepšia. Už pred 60 rokmi sa zistilo, že v bryndzi je viac ako 1 700 druhov mikroorganizmov. To nie je ani v jednej potravine. Bryndza v malých množstvách na dlhý čas usmerňuje mikroflóru v ľudskom organizme aj s vplyvmi, ktoré som už spomenul. S probiotickými, pre život prospešnými látkami. Bioprotektívne látky obsahuje 36-tisíc druhov rastlín na našich lúkach a pasienkoch. Ale o tom by vedeli rozprávať zberatelia liečivých byliniek. Tie sú súčasťou aj mlieka aj mliečnych výrobkov zvierat, ktoré sa pasú na horských lúkach a pasienkoch. Bryndza sa používa aj ako terapeutikum pri chorobných stavoch. Pri užívaní piatich až desiatich dekagramov bryndze každý druhý deň sa obnoví mikrobiálny život.

To sú informácie, o ktorých stále väčšina obyvateľov nevie. Čo by pomohlo, aby sme si bryndzu viac cenili?
To je otázka stratégie štátu. Ak niekto povie, že nie je dôležité ľudské zdravie, ale plechová kavaléria, posielanie ľudí na vojnu do Afganistanu, je to štátna politika. Ak štát nedeterminuje základné strategické ciele výživovej politiky, musí s takýmito následkami počítať. To sa za jedno volebné obdobie politikom nevráti. Možno za štyri, na ich deťoch alebo vnukoch. Tie čísla sa dajú oddiskutovať, ale nedajú sa meniť.

Keď hovoríme o bryndzi ako o lieku alebo prevencii, ako často by ju mali ľudia konzumovať?
My sme robili pokusy s dobrovoľníkmi vo vyššom veku, ktorí mali zvýšený obsah cholesterolu. Dovedna sme sledovali 50 markerov, dva mesiace jedli 50 až 100 g bryndze denne. Počas tohto obdobia sme im sledovali krv. Rozbormi sa potvrdil ich zlepšený zdravotný stav. Dobrý cholesterol sa zvýšil, zlý sa znížil. Obnovila sa činnosť v systéme funkcií pečene. Zmizli polypy, prvé zlé signály pred rakovinou. Ľudia mali jasnejšie vyjadrovanie, jednoduchšie úsudky. Bryndza obsahuje nezastupiteľné mastné kyseliny, z ktorých jedna má kľúčové postavenie práve pri jej transformácii na vyššie mastné kyseliny s vysokou početnosťou uhlíka v reťazci. Spôsobuje, že ľudské myslenie sa pri dostatku ovocia a zeleniny zlepší. Takže ľudia môžu bryndzu pokojne konzumovať každý deň.

Bryndza aj ostatné mliečne výrobky sú teda podľa vás preventívnym liekom proti rakovine?
V boji proti rakovine má Slovensko obrovský potenciál bioprotektívnych látok, okrem bryndze aj vo flóre. Ohromný účinok majú aj čučoriedky, maliny, brusnice. Máme celú škálu ovocia a zeleniny, a to sú zdroje pre zlepšenie zdravotného stavu. Kel, kapusta, cesnak, cibuľa - to je rad produktov, ktoré výrazne zlepšujú zdravotný stav. Aj mäso zo zvierat pasených na horských lúkach a pasienkoch obsahuje antioxidanty, ktoré robia poriadok pri spaľovaní energetických zložiek. Vychytávajú voľné radikály. Práve v ovčom a hovädzom mäse je optimálny pomer mastných kyselín. Mäso a mlieko oviec a hovädzieho dobytka z horských pasienkov sú hlavným benefitom pre zdravotný stav obyvateľstva. My sme v spotrebe hovädzieho mäsa klesli z 50 na 5 kilogramov počas dvadsiatich rokov, baranie mäso je rarita alebo mnohí ani nevedia, čo to je.

Spomínali ste, že najviac látok prospešných pre organizmus je v tepelne neupravovanom mlieku a mliečnych výrobkoch. Ale čo má robiť spotrebiteľ, keď vojde do obchodu a takéto produkty nenachádza?
To je to, k čomu sa stále vraciame. Štát má v rukách legislatívu a ekonomické nástroje. Za to platíme našim zástupcom a oni dirigujú naše dane, aby sa nám to spätne v niečom vrátilo. A keď to tak nie je, mali by sme im povedať, že to robia zle. A výsledky zdravotného stavu obyvateľstva sú také, že to robia zle.

Čo by mali urobiť?
Najskôr dobrú analýzu súčasného zdravotného stavu obyvateľstva. Jednotná daň z pohľadu výživovej politiky je nezmysel. Štát musí zvýhodňovať to, čo je ľudskému zdraviu osožné. Ak škatuľové mlieko nemá parametre, ktoré má mať a probiotická časť mizne, mala by na to byť uvalená vyššia daň. Podobne na oleje, tuky a cukor. A opačne – znížiť daň probiotických výrobkov, najmä syrov, mäsa vyrobeného na lúkach a pasienkoch, ovocia a zeleniny. Teda - ak potravina nemá probiotické účinky alebo jej vysoká spotreba je škodlivá, štát je povinný urobiť cenovú reguláciu. Čím väčšia je teplota pri spracovávaní potravín, tým väčšia je degenerácia bioprotektívnych látok, bielkovín, tukov. A to všetko má vplyv na naše zdravie.

Takže čo si má dnes spotrebiteľ vybrať?
Predovšetkým by sa mal už v škole naučiť, ako sa má v ktorom veku o svoje zdravie starať a čo má konzumovať. Ako je možné, že v školách predávajú sýtené sladené nápoje, keď každý vie, že sú pre deti škodlivé? Prečo im neponúknu každý deň iný druh ovocia alebo zeleniny? Prečo im nedajú päť dekagramov syra, jogurt alebo termix? Všetko toto je lepšie ako to, čo je dnes v ponuke jedál v školách. Ak chceme mať zdravých ľudí, musíme ich vzdelávať. Deti poznajú mená politikov, ale nevedia, čo im spôsobí bryndza z našich lúk a pasienkov. Musia vedieť, koľko, ako často a ktoré druhy potravín majú jesť. Vo všeobecnosti, každý by mal v obchode čítať zloženie potravín. A ak bude vzdelaný, bude si vedieť vybrať.

Autor článku: Božena SIMONIDESOVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 18/2009




Komentáre k článku:

Miro | 17-08-2012 13:41:14
Editka, ťažko sa čítaš!!! Mečiar, že sa o voľačo snažil??? Ó áno, o vlastné blaho... chcel by som len podotknúť, že väčšina poľnohospodárskych podnikov skrachovala alebo prežila len v obmedzenom móde práve za pána zlodeja Mečiara!!! Aj naše poľnohospodárske družstvo zrušilo kompletne živočíšnu výrobu za jeho vlády!!!
sedo | 17-08-2012 11:19:39
ja si myslim ze Fico je rovnaky zlodej ako bol Meciar a budem najradsej ak sa stretnu v base s Dzurindom! Vsetci premieri a poslanci za poslednych 20 rokov by si zasluzili obvinenie z genocidy vlastneho naroda.
apofis sg1 | 17-08-2012 11:02:46
vieme brindza je zdava fico je lepsi vodca slovakov nes dzurinda a radicova ti znicili slovensko kompletne a teras sa schovali
edita | 20-06-2011 19:32:18
Tak to vyzerá, keď minister financií Mikloš vyhlási, že poľnohospodárstvo je na záťaž tejto spoločnosti. Ak nie je národ sebestačný v potravinách, stáva sa otrokom iného národa, ktorý vie potraviny dorobiť.Mečiar sa usiloval, aby sme v potravinách boli sebestační, no najmä tejto vláde je národ ľahostajný.
Pridať komentár
Meno:
Vyhľadávanie



v článkoch
v inzerátoch


Chcete byť pravidelne informovaní o novinkách na tejto stránke? Zadajte svoju emailovú adresu:



Posledné komentáre
KomentárPán Eaxter John Pred 9 hodinami:
Agrárny sektor potrebuje od rezortu čo najskôr finančnú pomoc
KomentárMaria Pred 15 hodinami:
Nemecká vláda finančne podporí roľníkov
KomentárMRS KATHY HALL 19-10-2018 07:03:05:
Ako sa stať farmárom
Komentárbuy genuine passports for sale online at jamesvien@yahoo.com 08-10-2018 17:00:57:
Vody je dostatok, ale nie všade, kde je potrebná
Komentárrobo 03-10-2018 21:36:04:
Slovenskí hydinári sa obávajú, že trh zaplavia kurčatá z Ukrajiny
KomentárHope elinal 29-09-2018 05:56:15:
Kto má lúky, pasienky a nechová kozy, tak prichádza o podporu
KomentárMatej Polák 12-09-2018 10:20:40:
Chovateľ ošípaných chce do farmy pri Kamenici investovať vyše 1,5 mil. eur
KomentárKúpiť vodičský preukaz, WhatsApp ……… + 17245784299 (jamesshippers67972@gmail.com) občiansky preukaz, pas, Visa, IELTS, PTE, TOEFL, povolenie na pobyt, zelená karta, zelená karta, DL, SSN, preukazy, DL, SSN, rodné dokumentu listy, akademický titul, univer 06-09-2018 22:47:47:
Slovensku hrozí, že od mája príde o svoju pôdu
KomentárKúpiť vodičský preukaz, WhatsApp ……… + 17245784299 (jamesshippers67972@gmail.com) občiansky preukaz, pas, Visa, IELTS, PTE, TOEFL, povolenie na pobyt, zelená karta, zelená karta, DL, SSN, preukazy, DL, SSN, rodné dokumentu listy, akademický titul, univer 06-09-2018 22:46:29:
Predaj poľnohospodárskej pôdy nezostane bez regulácie
Komentárbajkerteam 23-08-2018 12:54:47:
Koza musí dobre jesť
Inzercia
TOPlist
Bottom panel

© 2007 - 2017 všetky práva vyhradené! Obsah portálu je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis, šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Články uverejnené na Agroserveri neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.
Farby na stenu Farby, laky, omietky Košice