Biznis s legálnym pálením ovocných destilátov sa rozbieha pomaly

Legálne pálenie je na Zemplíne zatiaľ len v začiatkoch. Podnikateľ Michal Tirpák z Pálenice Dargov, okres Trebišov, priznáva, že ľudia z okolia si stále radšej vyrábajú pálenku doma.

"Je veľa čiernych páleníc, každý robí ako môže, aby neplatil dane," vysvetlil v rozhovore pre TASR. Tirpák však verí, že v budúcnosti sa tento biznis rozbehne.

Ľudia si podľa neho stále neuvedomujú všetky zdravotné riziká, ktoré môže priniesť ich po domácky vypálený "špiritus". Oficiálna pálenica spĺňa najprísnejšie podmienky, zariadenie zachytáva všetky škodlivé látky, hovorí Tirpák.

Záujemcovia o pálenie nosia svoj vlastný ovocný kvas, jeho spracovanie realizujú na počkanie. "Vypálenie 100 litrov kvasu trvá približne hodinu. Záleží od sily a od kvality kvasu. Najčastejšie sa pália slivky, jablká, hrušky a v letnom období čerešne, marhule," priblížil Tirpák. Ovocie na pálenie má mať svoju kvalitu, má byť čisté, nie plesnivé.

Pred samotným pálením musí pestovateľ pozbierané ovocie naložiť do suda, mäkšie druhy popučiť, tvrdšie posekať na drobnejšie kúsky. Či sa do ovocia pridáva pred pálením cukor, záleží podľa Tirpáka od jeho cukornatosti. "Napr. u sliviek by mala byť cukornatosť až okolo 20 %. Tohto roku mali slivky niektoré okolo 13 %. Je preto vhodné pridať aspoň to kilo, dve kilá cukru do 100-litrového kvasu." Napríklad zo 100-litrového slivkového kvasu sa dá získať asi 10 litrov 55-% destilátu. Za výrobu destilátu z dodaného ovocného kvasu pýtajú v dargovskej pálenici 5,20 eura za vypálenie jedného litra 50-% destilátu.

Tirpák si pred spustením liehovarníckeho závodu musel vybaviť povolenie z ministerstva pôdohospodárstva i colného úradu.

Zdroj: TASR

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.