Biologická pasca na lykožrúta

Vedci na celom svete doteraz popísali viac ako 700 druhov entomopatogénnych húb, čiže húb parazitujúcich na hmyze. Prípravkami s entomopatogénnymi hubami striekajú farmári v severnej Amerike a Južnej Afrike státisíce hektárov kukuričných polí, bavlníkových plantáží, sadov citrusových stromov a rozsiahle komplexy ihličnatých porastov. Aplikujú špeciálne vyvinuté kmene tak, aby efektívne ničili iba cieľový škodlivý hmyz. Jedna z entomopatogénnych húb – Beauveria bassiana – preukázateľne infikuje a ničí podkôrny hmyz. V lesníckej prevádzke ju už odskúšali odborníci v Nemecku, Rakúsku a Česku, no a v tomto roku majú prvé pokusy za sebou aj lesníci na Slovensku.

Smrtiaci enzým
Huba sa stáva aktívna vytvorením dostatočného množstva spór. Už pri nepatrnom kontakte hmyzu so spórou huby sa začínajú na povrchu drobných lykožrútov vytvárať prvé klíčiace konídiá, ktoré po krátkom raste prenikajú do jeho telovej dutiny. Chrobák sa tak ocitá v biologickej pasci, z ktorej už nedokáže uniknúť. Rastúce vlákno huby postupne vypĺňa jeho telo, niekedy preráža povrch a vytvára okolo chrobáka bielu obrubu. Nie vždy dochádza k vytvoreniu bielej obruby podobnej vatovým chumáčikom, ale chrobák je aj tak usmrtený enzýmom beauvericín. Tento enzým oslabuje imunitný systém a urýchľuje jeho smrť. V konečnom štádiu huba vytvára vzdušné konídiá a šíri sa ďalej.
„Biologická ochrana lesa proti podkôrnemu hmyzu môže byť v súčasnej situácii vyvolanej jeho obrovským premnožením jednou z efektívnych alternatív ničenia populácií lykožrútov. Entomopatogénne huby tak dokážu pomôcť obhospodarovateľom lesov pri potláčaní rozširovania podkôrnikovej kalamity. Sú doteraz chýbajúcim článkom v boji so škodlivým hmyzom,“ hovorí riaditeľ firmy BioTomal Zoltán Tamašek, ktorá dodáva na slovenský trh povolený prípravok BoVeril s entomopatogénnou hubou Beauveria bassiana. Na obavy z toho, čo sa stane, ak sa vo voľnej prírode premnoží entomopatogénna huba reaguje slovami: „Keď sa skončí expanzia škodcov, na ktoré je formulácia prípravku vyrobená, huba sa zachová tak, že jej populačná hustota klesne na minimum a dostane sa znova do latentného štádia. Teda do štádia, v akom sa nachádzala pred vznikom podkôrnikovej kalamity. Iného chrobáka, resp. živočícha, na ktorom by parazitovala, si nenájde.“

Prvé skúsenosti
Najďalej sú v praktických prevádzkových skúškach povoleného prípravku BoVeril lesníci na Orave vďaka dvom ľuďom – referentovi ochrany lesa na OZ Námestovo, š.p., Lesy Slovenskej republiky (Lesy SR) Jozefovi Herudovi a odbornému lesnému hospodárovi urbáru v Nižnej na Orave Jurajovi Žuff ovi. „Z našich pozorovaní vyplýva, že najväčší účinok má entomopatogénna huba aplikovaná na klasických lapákoch (zrúbaný a odvetvený smrek, atraktívny pre lykožrúta a pripravený na jeho kontrolu a ničenie – pozn. red.). Larvy a kukly lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého boli v chodbičkách postriekaných lapákov zničené. Na požerkoch (charakterizujú každý druh podkôrneho hmyzu špecifi ckým tvarom a usporiadaním chodbičiek – pozn. red.), sme pozorovali zhnité koncové časti chodbičiek, z ktorých už nevyleteli dospelé jedince. Larvy v nich boli takisto zhnité. Sme si vedomí toho, že je potrebné v praxi doriešiť otázku koncentrácie aplikovaného prípravku. Účinnosť niektorých spôsobov aplikácie budeme môcť vyhodnotiť až po prvom rojení na jar 2009. To vieme na rozdiel od druhého alebo tretieho rojenia spoľahlivo identifi kovať a porovnať odchyty s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Už teraz ale môžeme konštatovať, že aplikácia huby prispela k zníženiu hustoty napadnutia porastov. Na otázku o aké percento, budeme vedieť odpovedať až po opakovaní aplikácie v tých istých porastoch a v podobných prírodných podmienkach,“ rozpráva o prvých praktických skúsenostiach Jozef Herud a jeho kolega z neštátneho lesníckeho sektora Juraj Žuff a ho dopĺňa: „Zodpovedne môžem tvrdiť, že po aplikácii roztoku entomopatogénnej huby sa populácia podkôrneho hmyzu v ošetrovaných porastoch znížila v priemere o 54 percent. V porastoch, ktoré neboli ošetrované roztokom entomopatogénnej huby sa počas roka 2008 vytvárali ohniská podkôrneho hmyzu, v ošetrených porastoch k tomu nedochádzalo. Z celkovej ťažby sa v porastoch ošetrených entomopatogénnou hubou znížil podiel náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym hmyzom až o 48 percent v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V porastoch neošetrených roztokom huby sa podiel náhodnej ťažby spôsobenej podkôrnym hmyzom ďalej zvyšoval. Na lapákoch dosiahla mortalita podkôrneho hmyzu 80 percent. Takéto vysoké percento populácie lokalizovanej na danom lapáku uhynulo práve efektívnym pôsobením entomopatogénnych húb.“

Autor článku: Jozef MARKO
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 31/2008