Dotknuteľná nedotknuteľnosť našich majetkových práv?

Neuplynul ani rok odvtedy, čo sa na pôde slovenského parlamentu rozhodlo o nedotknuteľnosti Benešových dekrétov. Sú to dokumenty, ktoré po druhej svetovej vojne na území Slovenska obmedzili občianske práva maďarskej a nemeckej menšiny. Podobne urobil ešte v roku 2002 český parlament. Ukazuje sa, že nedotknuteľnosť inkriminovaných dokumentov možno stále napádať. Potvrdzujú to členovia združenia Občiansky výbor právnikov (CBJ v Maďarsku, ktorý v uplynulých dňoch odovzdal v Štrasburgu petíciu, podľa ktorej je v 21. storočí neprijateľné udržiavať v systéme medzinárodného práva princíp kolektívnej viny. Petíciu podpísalo 40-tisíc ľudí. Tlak maďarských právnikov na otvorenie Benešových dekrétov nemožno podceniť. Ide v nej totiž aj o dekrét, na základe ktorého sa konfiškovala pôda maďarských a nemeckých občanov, ktorí kolaborovali s fašistickým režimom.

Nepodceňovať nerozumné požiadavky

Podľa právnej analýzy, Benešove dekréty sú ústavnými dekrétmi s právomocou zákona, ktoré podpísal bývalý československý prezident v rokoch 1940 až 1947. Ide o 126 dekrétov a 17 ústavných dekrétov. Podľa nich sa v prvej etape pozemkovej reformy roku 1946 rozhodlo o konfiškácii pôdy a poľnohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov, ktorí nemali k 1. novembru 1938 československú štátnu príslušnosť, alebo vlastnili viac ako 50 hektárov pôdy. Konfiškácia sa uskutočnila bez odškodnenia a bez ohľadu na štátnu príslušnosť.

Podľa dekrétu za osobu nemeckej alebo maďarskej národnosti sa považoval ten, kto sa od roku 1929, pri hociktorom sčítaní ľudu hlásil k nemeckej alebo maďarskej komunite, alebo ku skupine či formácii inej národnosti, alebo bol členom politickej strany zloženej z osôb týchto národností. Súčasne s týmto nariadením sa určilo, že na skonfiškovaný majetok si môžu uplatňovať majetkové práva všetky obce, družstvá a osoby slovanskej národnosti. Na toto nariadenie nadväzuje vyhláška ministerstva financií z roku 1945 o vinkulácii majetku Nemcov a Maďarov uloženého do investícií, bankových účtov a depozitov.

Pôda malým roľníkom

Až 66 % skonfiškovanej pôdy sa prideľovalo do súkromného vlastníctva bezzemkom a malým roľníkom. Konfiškovali sa najmä veľkostatky. V prvej etape pozemkovej reformy sa skonfiškovalo 545-tisíc hektárov všetkej pôdy, z toho 246-tisíc hektárov bolo poľnohospodárskej. Obnovením občianskych práv osobám maďarskej národnosti po roku 1948 sa z konfiškácie vyňala pôda malých a stredných roľníkov maďarskej národnosti. V druhej etape pozemkovej reformy (podľa zákona z roku 1947) sa obmedzil rozsah statkárskeho vlastníctva na 150 ha pôdy a 250 ha všetkej pôdy. Keď prišli k moci komunisti, situácia sa značne zmenila. Nastala tretia pozemková reforma, v rámci ktorej boli postihnutí najmä majitelia poľnohospodárskych podnikov nad 50 hektárov a vlastníci pôdy bez ohľadu na jej veľkosť, ktorí na pôde nepracovali, ale ju prenajímali iným osobám. Pôdu však nedostali súkromne hospodáriaci roľníci, ale štátne majetky.

Neprehľadné zmätky

Nespravodlivosť vystriedala opäť nespravodlivosť. Nečudo, že nastali zmätky vo vlastníctve k pôde, došlo k duplicite, chýbajú záznamy v pozemkovej knihe, rozdeľovali sa aj také pozemky, ktorých vlastník bol neidentifikovateľný. Problémom je aj riešenie reštitučných požiadaviek majiteľov pozemkov po roku 1989. Kto to dnes vyrieši, spriehľadní? EÚ otázku Benešových dekrétov prehodnotila pred vstupom SR do únie. Dospela k záveru, že nie je dôvod vracať sa k nim v akejkoľvek forme. Expert na pozemkové právo, prof. JUDr. Milan Štefanovič, Dr.Sc., k tomu dodáva: „Z právneho hľadiska sa Benešove dekréty nemôžu viac otvárať. Nemáme doriešené podielnické listy v našich poľnohospodárskych družstvách, situácia vo vlastníckych vzťahoch k pôde je takmer neprehľadná.“ V uplynulých dňoch slovenskí europoslanci za Smer-SD odmietli hrubú provokáciu maďarských právnikov.

Autor článku: Eva PICHLEROVÁ
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 1/2008