Aby nám v zime tiež chutilo
AgroserverPotraviny
Najväčším problémom je dehydratácia, čiže úbytok vody.
Škodu nápachajú aj drobné poškodenia, hubovití, plesňovití a iní votrelci. Takmer všetky zeleniny sa ľahko zmrazujú. Treba ich však predtým v pare alebo v horúcej vode blanšírovať a vzápätí rýchlo ochladiť. Rovno zo záhona môžeme do mrazničky dávať len papriku. Tú uchováme aj inak: zo zeme vytiahneme celú rastlinu a zavesíme ju na suchom mieste, chránenom pred mrazom. Dobre sa zmrazujú hlúboviny ako brokolica a karfiol. Zimnú kapustu jednoducho zavesíme do sieťok alebo uložíme na slame v kôlni či v studenom parenisku, kde nemrzne. Plodové zeleniny ako rajčiaky, baklažány a uhorky sa okrem zavárania dajú aj hlboko zmraziť. Tekvice
po úplnom dozretí s čo najdlhšou stopkou odtrhneme a uložíme na slnko, aby im stvrdla kôra. Tá chráni pred ďalšou stratou vody. Na štyri dni ich uložíme na miesto s teplotou 27 až 32 stupňov. Potom ich uložíme na dobre vetranom mieste s teplotou okolo 10 stupňov a vlhkosťou vzduchu 95 percent. Tak nám vydržia 4 až 6 mesiacov. Veľmi dlho sa dajú skladovať cibuľoviny. Zrelé rastliny po vybraní zo zeme 10 dní sušíme na slnku – zavesené vo vreciach alebo uložené na prevrátených drevených paletách – až kým ich vrchná „suknica“ spapierovatie. Dávame pozor na poškodenie.
Cibuľu potom rozložíme na ploche, alebo zavesíme v sieťkach, prípadne z nej uvijeme vence alebo vrkoče. V takom prípade musí mať dostatočne dlhú vňať. Takto nám, pri teplote 0 až 7 stupňov a vlhkosti pod 40 percent, vydrží 3 až 6 mesiacov. Koreňovú zeleninu zberáme mladú, alebo až na konci vegetačného obdobia. Petržlen a paštrnák môžu zostať v zemi aj za mrazov, až kým ich postupne nespotrebujeme. Pri uskladňovaní odstránime všetky listy: spôsobovali by totiž hnilobu. Pri zemiakoch treba dať pozor najmä na svetlo a mráz. Uskladňujeme ich v dvojvrstvových papierových vreciach, pokiaľ možno v tme, aby nezozelenali.
Cvikla a mrkva rýchlo vysychajú, a preto ich kladieme do debničiek s vlhkým pieskom, alebo do rašeliny v nevykurovanej miestnosti. Niektoré druhy zeleniny uchováme na zimu v tzv. „hrobliach“. Kvaku na krytom, dostatočne drenážovanom mieste uložíme na 20 cm hrubú vrstvu slamy, pričom korene kladieme do pyramídy klíčkami smerom von. Potom zakryjeme vrstvou slamy, v chladných oblastiach 10-centimetrovou vrstvou pôdy. Červenú kapustu uchováme na dobre vetranom a pred mrazom chránenom mieste tak, že ju poukladáme na dosky pokryté slamou. Medzi hlávkami musia zostať medzery, aby sa zabránilo ich hnitiu. Ružičkový kel sa výborne zmrazuje, zberáme ho však ešte pred začiatkom zimného obdobia, aby mráz nepoškodil jeho vonkajšie listy. Stonky roztlčieme kladivom: rýchlejšie nám skompostujú a nebudú sa v nich šíriť choroby. Vetvičky byliniek, cesnak alebo čili papričky pridáme do fľaše s olivovým olejom, aby nasiakol ich sviežimi letnými vôňami.
Autor článku: Vlado BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 24/2008
Cibuľu potom rozložíme na ploche, alebo zavesíme v sieťkach, prípadne z nej uvijeme vence alebo vrkoče. V takom prípade musí mať dostatočne dlhú vňať. Takto nám, pri teplote 0 až 7 stupňov a vlhkosti pod 40 percent, vydrží 3 až 6 mesiacov. Koreňovú zeleninu zberáme mladú, alebo až na konci vegetačného obdobia. Petržlen a paštrnák môžu zostať v zemi aj za mrazov, až kým ich postupne nespotrebujeme. Pri uskladňovaní odstránime všetky listy: spôsobovali by totiž hnilobu. Pri zemiakoch treba dať pozor najmä na svetlo a mráz. Uskladňujeme ich v dvojvrstvových papierových vreciach, pokiaľ možno v tme, aby nezozelenali.
Cvikla a mrkva rýchlo vysychajú, a preto ich kladieme do debničiek s vlhkým pieskom, alebo do rašeliny v nevykurovanej miestnosti. Niektoré druhy zeleniny uchováme na zimu v tzv. „hrobliach“. Kvaku na krytom, dostatočne drenážovanom mieste uložíme na 20 cm hrubú vrstvu slamy, pričom korene kladieme do pyramídy klíčkami smerom von. Potom zakryjeme vrstvou slamy, v chladných oblastiach 10-centimetrovou vrstvou pôdy. Červenú kapustu uchováme na dobre vetranom a pred mrazom chránenom mieste tak, že ju poukladáme na dosky pokryté slamou. Medzi hlávkami musia zostať medzery, aby sa zabránilo ich hnitiu. Ružičkový kel sa výborne zmrazuje, zberáme ho však ešte pred začiatkom zimného obdobia, aby mráz nepoškodil jeho vonkajšie listy. Stonky roztlčieme kladivom: rýchlejšie nám skompostujú a nebudú sa v nich šíriť choroby. Vetvičky byliniek, cesnak alebo čili papričky pridáme do fľaše s olivovým olejom, aby nasiakol ich sviežimi letnými vôňami.
Autor článku: Vlado BROŽÍK
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 24/2008
Komentáre k článku:
Pridať komentár