Bardejovský med je svetovou jednotkou
AgroserverVčelárstvo
Nájdete v ňom
všetko. Bzukot
včiel, horúce leto
aj tôňu stromov
Čergovského
pohoria. Farbu
tmavej augustovej
noci, keď blikajú
myriady hviezd
a jedle prenikavo
šíria svoju živičnú
vôňu... Svetový med
z Bardejova. Ale aj nevtieravú sladkú
chuť, ktorá hovorí o svetle
a krásach obyčajného
pozemského dňa. Reč je o tmavom
mede, ktorý vyrába včelia
farma Medar z Bardejova a ktorý
patrí medzi najkvalitnejšie tmavé
medy na svete. Jedľová medovica
je raritou, unikátom, ktorý je
okrem stredovekej architektúry
ďalšou pýchou starobylého mesta
na severe Šariša.
V strede minulého mesiaca, 15. až
20. septembra bol v juhofrancúzskom
meste Montpellier 41. ročník
včelárskeho kongresu a výstavy
Apimondia. Organizácia Apimondia
zastrešuje národné včelárske
zväzy a každé dva roky organizuje
najväčšie celosvetové stretnutie
včelárov, vedcov a spracovateľov
včelích produktov. Tohtoročného
kongresu sa zúčastnilo okolo
500 vedcov a 200 vystavovateľov
z viac ako 100 krajín.
Súčasťou podujatia je aj súťaž,
do ktorej včelia farma Medar prihlásila
svoju jedľovú medovicu.
Výsledok je ohromujúci. V obrovskej
konkurencii získal tento
med plný počet bodov a odborná
porota mu udelila zlatú medailu
v kategórii jednodruhového
medu. Výhercom je udelené právo
označovať až do nasledujúceho
kongresu v argentínskom Buenos
Aires v roku 2011 svoje výrobky
nálepkami a logom Apimondie
a vyobrazením ocenenia, ktoré
symbolizuje, že daný med je najlepší
na svete v svojej kategórii.
V porote boli zástupcovia všetkých kontinentov, vypomáhal im aj laický zástupca. Hodnotili vzhľad, vôňu, konzistenciu a chuť vystavovaných produktov. Medy museli spĺňať nadštandardné kritériá, prísnejšie, ako ukladá európska legislatíva pre med, čo museli dokázať analýzy v zahraničných laboratóriách. Med Jozefa Voľanského získal 20 bodov, teda maximum, ktoré mohol v tejto kategórii dosiahnuť. Unikátom je, že ide už o tretie svetové ocenenie bardejovského jedľového medu. Zároveň je to potvrdenie faktu, že na Slovensku vieme vyrobiť kvalitné potraviny a nie sme odkázaní len na dovoz. Bardejovská farma teda zabodovala a získala zaslúžené ocenenie. Zo slov jej majiteľa Jozefa Voľanského však vyžaruje aj skromnosť a pokoj. Vlastne to, čo sa pri práci s včelami vyžaduje. „Za úspech vďačíme aj priaznivým klimatickým podmienkam v okolí Bardejova, ktoré výrobu oceneného medu umožňujú,“ priznáva bardejovský medár. Zároveň hovorí, že ide aj o nadväzovanie na tradíciu. Takýto med sa v Bardejove vyrába už stáročia. Až farma Medar si všimla, že ide o skutočný klenot, ktorý treba ponúknuť svetu.
Jedľová medovica
Čo je teda jedľová medovica, med, ktorý tak učaroval medzinárodnej porote v Montpellieri? Treba dodať, že tento lahodný produkt získal ocenenie už v roku 2005 na výstave Apimondia v Írsku. V roku 2008 na 1. svetovom sympóziu o medovicových medoch v bulharskom meste Carevo tmavý med z Bardejova použili ako referenčnú vzorku pre ideálny jedľovo medovicový med. Jozef Voľanský sa so svojím produktom zúčastnil súťaže aj v ďalekej Austrálii. „Med sa okrem vynikajúcej chute vyznačuje nádihernou tmavou farbou a vôňou,“ hovorí. „Obsahuje vysoké množstvo minerálov a stopových prvkov. Je to med, ktorý nepochádza z nektára kvetov. Včely ho vyrábajú zo sladkej šťavy, ktorú produkujú vošky druhu medovica jedľová – Cinara pectinatae, z čeľade Lachnidea.“ Podľa Jozefa Voľanského má bardejovský región mimoriadne priaznivé podmienky na to, aby sa tu vošky, producenti tejto medovice, dokázali rozmnožiť vo veľkom. Následne sa vošky živia nabodávaním vetvičiek jedlí a cicaním ich šťavy. Metabolizmus vošiek však nedokáže spracovať niektoré zložky tejto šťavy, a tak ju vylučuje vo forme sladkých kvapôčok, ktoré včely znášajú do úľa a vyrábajú z nich tmavý med, ktorý je vhodný aj pre alergikov, pretože neobsahuje peľové zrná. Jedľová medovica je o to vzácnejšia, že sa nedá vyprodukovať každý rok. „Závisí to od klimatických podmienok, či sú priaznivo naklonené voške, ktorá túto medovicu produkuje a ako sa dokáže vo veľkom množstve rozmnožiť,“ vysvetľuje Jozef Voľanský. „Sú tu však kvalitné jedľové porasty, najmä v Čergovskom pohorí. V čase, keď jedľa začne medovať, včely už nemajú iný zdroj znášky, a tak produkujú čistú jedľovú medovicu. Naše včelstvá sú umiestnené hlboko v jedľových lesoch. Príroda v okolí Bardejova je veľmi čistá, čo je ďalšie plus pre produkciu medu.“
Začínali s jedným úľom
Farma Medar začínala skromne. „Včeláril už môj otec, takže k včelám mám blízko,“ hovorí Jozef Voľanský. „Táto práca je pre mňa potešením a zároveň relaxom. Vypnem mobil a venujem sa len úľom a včelstvám.“ Jozef Voľanský začínal s jediným úľom. „Chcel som mať med pre seba a svoje deti,“ hovorí o pohnútkach, ktoré ho k užitočnej činnosti priviedli. Neskôr sa na včelárenie dal aj jeho brat a spolu zazimovali sedem rodín. V roku 2001 začal Jozef Voľanský nakupovať med pre českú spoločnosť Medokomerc. No nezabudol sa venovať rozvoju svojho včelárskeho umenia. Jeho učiteľmi sa stali skúsení včelári Michal Vinc a Ladislav Špaček. O rok neskôr si už ambiciózny podnikateľ kúpil prvý kočovný voz, k nemu o dvanásť mesiacov pribudol druhý. Pomohli aj fondy z EÚ. „V roku 2004 sme podali štyri projekty z opatrenia pre polosamozásobiteľské farmy. Tieto projekty nám schválili, a tak sme začali aj s výstavbou novej prevádzky na vytáčanie a balenie medu,“ spomína na prvé úspechy Jozef Voľanský. Farma Medar v roku 2006 otvorila v Bardejove včelársku predajňu. Nájdeme tu nielen med, ale aj ďalšie včelie produkty a včelárske potreby. Sviečky z včelieho vosku sú nielen krásne, ale aj pekne voňajú. Prinášajú pokoj a pozitívne pocity. Takže Bardejov má svoje historické i sladké tajomstvá. Na Baštovej ulici môžete obdivovať zachovanú stredovekú baštu, ale aj prácu „bardejovských“ včiel a ich majiteľa. V podstate ide o rodinnú farmu. Jozef Voľanský pracuje s bratom pri včelách, produkty firmy predáva švagriná Jozefa Voľanského, manželka jeho brata. V súčasnosti farma vlastní 180 produkčných včelstiev, každá včelia rodina vyprodukuje za sezónu 75 kg medu. „Počet včelstiev v najbližšej budúcnosti zvyšovať nechceme,“ zdôrazňuje Jozef Voľanský. „Skôr sa chceme zamerať na kvalitnú starostlivosť o tie rodiny, ktoré teraz máme.“ Včelstvá sú momentálne umiestnené na štyroch stanovištiach. Tri sú stabilné a na jednom firma zimuje kočovné vozy. Jedno stanovište slúži ako chovná stanica, kde si firma odchováva včelie matky pre vlastnú potrebu a kde sú umiestnené plemenné inseminované matky línie Vigor.
Chcú predávať finálny produkt
Je tu však aj ďalší a veľmi dôležitý cieľ. „Chceme dosiahnuť to, aby sme našu produkciu nepredávali ako surovinu, ale ako konečný, veľmi kvalitný produkt,“ načrtáva svoje plány farmár. A zďaleka už nezostáva len pri plánoch. Prevádzkareň na vytáčanie a balenie medu je postavená. Sladký obsah modrých sudov čaká na svoju cestu k spotrebiteľom u nás aj v zahraničí. Včelia farma Medar sa nemusí báť ani budúcnosti. Syn Jozefa Voľanského postavil v blízkosti prevádzkarne nádherný drevený úľ. Svetové ocenenie môže byť inšpiráciou pre celú slovenskú potravinársku a poľnohospodársku obec. Vieme vyrobiť produkty, ktoré môžu osloviť svet. Či už je to med, bryndza, mliečne a mäsové výrobky, resp. ďalšie potraviny. Mali by sme byť viac hrdí na to, čo dokážeme. Naši družstevníci, farmári či vinári by nemali byť nejakými trpenými a na zánik odsúdenými podnikateľmi v rámci EÚ. Oni to určite vedia. Pochopiť by to však mali aj tí, ktorí o ich podnikateľských osudoch rozhodujú a často rozhodnú v negatívnom zmysle. Či už v rámci Slovenska, ale aj v rámci celého Európskeho spoločenstva.
Autor článku: Pavol Hudák
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 41/2009
V porote boli zástupcovia všetkých kontinentov, vypomáhal im aj laický zástupca. Hodnotili vzhľad, vôňu, konzistenciu a chuť vystavovaných produktov. Medy museli spĺňať nadštandardné kritériá, prísnejšie, ako ukladá európska legislatíva pre med, čo museli dokázať analýzy v zahraničných laboratóriách. Med Jozefa Voľanského získal 20 bodov, teda maximum, ktoré mohol v tejto kategórii dosiahnuť. Unikátom je, že ide už o tretie svetové ocenenie bardejovského jedľového medu. Zároveň je to potvrdenie faktu, že na Slovensku vieme vyrobiť kvalitné potraviny a nie sme odkázaní len na dovoz. Bardejovská farma teda zabodovala a získala zaslúžené ocenenie. Zo slov jej majiteľa Jozefa Voľanského však vyžaruje aj skromnosť a pokoj. Vlastne to, čo sa pri práci s včelami vyžaduje. „Za úspech vďačíme aj priaznivým klimatickým podmienkam v okolí Bardejova, ktoré výrobu oceneného medu umožňujú,“ priznáva bardejovský medár. Zároveň hovorí, že ide aj o nadväzovanie na tradíciu. Takýto med sa v Bardejove vyrába už stáročia. Až farma Medar si všimla, že ide o skutočný klenot, ktorý treba ponúknuť svetu.
Jedľová medovica
Čo je teda jedľová medovica, med, ktorý tak učaroval medzinárodnej porote v Montpellieri? Treba dodať, že tento lahodný produkt získal ocenenie už v roku 2005 na výstave Apimondia v Írsku. V roku 2008 na 1. svetovom sympóziu o medovicových medoch v bulharskom meste Carevo tmavý med z Bardejova použili ako referenčnú vzorku pre ideálny jedľovo medovicový med. Jozef Voľanský sa so svojím produktom zúčastnil súťaže aj v ďalekej Austrálii. „Med sa okrem vynikajúcej chute vyznačuje nádihernou tmavou farbou a vôňou,“ hovorí. „Obsahuje vysoké množstvo minerálov a stopových prvkov. Je to med, ktorý nepochádza z nektára kvetov. Včely ho vyrábajú zo sladkej šťavy, ktorú produkujú vošky druhu medovica jedľová – Cinara pectinatae, z čeľade Lachnidea.“ Podľa Jozefa Voľanského má bardejovský región mimoriadne priaznivé podmienky na to, aby sa tu vošky, producenti tejto medovice, dokázali rozmnožiť vo veľkom. Následne sa vošky živia nabodávaním vetvičiek jedlí a cicaním ich šťavy. Metabolizmus vošiek však nedokáže spracovať niektoré zložky tejto šťavy, a tak ju vylučuje vo forme sladkých kvapôčok, ktoré včely znášajú do úľa a vyrábajú z nich tmavý med, ktorý je vhodný aj pre alergikov, pretože neobsahuje peľové zrná. Jedľová medovica je o to vzácnejšia, že sa nedá vyprodukovať každý rok. „Závisí to od klimatických podmienok, či sú priaznivo naklonené voške, ktorá túto medovicu produkuje a ako sa dokáže vo veľkom množstve rozmnožiť,“ vysvetľuje Jozef Voľanský. „Sú tu však kvalitné jedľové porasty, najmä v Čergovskom pohorí. V čase, keď jedľa začne medovať, včely už nemajú iný zdroj znášky, a tak produkujú čistú jedľovú medovicu. Naše včelstvá sú umiestnené hlboko v jedľových lesoch. Príroda v okolí Bardejova je veľmi čistá, čo je ďalšie plus pre produkciu medu.“
Začínali s jedným úľom
Farma Medar začínala skromne. „Včeláril už môj otec, takže k včelám mám blízko,“ hovorí Jozef Voľanský. „Táto práca je pre mňa potešením a zároveň relaxom. Vypnem mobil a venujem sa len úľom a včelstvám.“ Jozef Voľanský začínal s jediným úľom. „Chcel som mať med pre seba a svoje deti,“ hovorí o pohnútkach, ktoré ho k užitočnej činnosti priviedli. Neskôr sa na včelárenie dal aj jeho brat a spolu zazimovali sedem rodín. V roku 2001 začal Jozef Voľanský nakupovať med pre českú spoločnosť Medokomerc. No nezabudol sa venovať rozvoju svojho včelárskeho umenia. Jeho učiteľmi sa stali skúsení včelári Michal Vinc a Ladislav Špaček. O rok neskôr si už ambiciózny podnikateľ kúpil prvý kočovný voz, k nemu o dvanásť mesiacov pribudol druhý. Pomohli aj fondy z EÚ. „V roku 2004 sme podali štyri projekty z opatrenia pre polosamozásobiteľské farmy. Tieto projekty nám schválili, a tak sme začali aj s výstavbou novej prevádzky na vytáčanie a balenie medu,“ spomína na prvé úspechy Jozef Voľanský. Farma Medar v roku 2006 otvorila v Bardejove včelársku predajňu. Nájdeme tu nielen med, ale aj ďalšie včelie produkty a včelárske potreby. Sviečky z včelieho vosku sú nielen krásne, ale aj pekne voňajú. Prinášajú pokoj a pozitívne pocity. Takže Bardejov má svoje historické i sladké tajomstvá. Na Baštovej ulici môžete obdivovať zachovanú stredovekú baštu, ale aj prácu „bardejovských“ včiel a ich majiteľa. V podstate ide o rodinnú farmu. Jozef Voľanský pracuje s bratom pri včelách, produkty firmy predáva švagriná Jozefa Voľanského, manželka jeho brata. V súčasnosti farma vlastní 180 produkčných včelstiev, každá včelia rodina vyprodukuje za sezónu 75 kg medu. „Počet včelstiev v najbližšej budúcnosti zvyšovať nechceme,“ zdôrazňuje Jozef Voľanský. „Skôr sa chceme zamerať na kvalitnú starostlivosť o tie rodiny, ktoré teraz máme.“ Včelstvá sú momentálne umiestnené na štyroch stanovištiach. Tri sú stabilné a na jednom firma zimuje kočovné vozy. Jedno stanovište slúži ako chovná stanica, kde si firma odchováva včelie matky pre vlastnú potrebu a kde sú umiestnené plemenné inseminované matky línie Vigor.
Chcú predávať finálny produkt
Je tu však aj ďalší a veľmi dôležitý cieľ. „Chceme dosiahnuť to, aby sme našu produkciu nepredávali ako surovinu, ale ako konečný, veľmi kvalitný produkt,“ načrtáva svoje plány farmár. A zďaleka už nezostáva len pri plánoch. Prevádzkareň na vytáčanie a balenie medu je postavená. Sladký obsah modrých sudov čaká na svoju cestu k spotrebiteľom u nás aj v zahraničí. Včelia farma Medar sa nemusí báť ani budúcnosti. Syn Jozefa Voľanského postavil v blízkosti prevádzkarne nádherný drevený úľ. Svetové ocenenie môže byť inšpiráciou pre celú slovenskú potravinársku a poľnohospodársku obec. Vieme vyrobiť produkty, ktoré môžu osloviť svet. Či už je to med, bryndza, mliečne a mäsové výrobky, resp. ďalšie potraviny. Mali by sme byť viac hrdí na to, čo dokážeme. Naši družstevníci, farmári či vinári by nemali byť nejakými trpenými a na zánik odsúdenými podnikateľmi v rámci EÚ. Oni to určite vedia. Pochopiť by to však mali aj tí, ktorí o ich podnikateľských osudoch rozhodujú a často rozhodnú v negatívnom zmysle. Či už v rámci Slovenska, ale aj v rámci celého Európskeho spoločenstva.
Autor článku: Pavol Hudák
Zdroj: týždenník Farmár, číslo 41/2009
Komentáre k článku:
Pridať komentár